Veterinárne správy: Pokroky vo výskume vtáčej chrípky

Novinky 01

Prvá detekcia podtypu H4N6 vírusu vtáčej chrípky v Mallard Ducks (ANAS Platyrhynchos) v Izraeli

Avishai Lublin ， Nikki Thie ， Irina Shkoda ， Luba Simanov ， Gila Kahila Bar-Gal ， Yigal Farnoushi ， Roni King ， Wayne M Getz ， Pauline L Kamath ， Rauri CK Bowie ，

PMID ： 35687561 ； doi ： 10.1111/tbed.14610

Vírus vtáčej chrípky (AIV) predstavuje vážnu hrozbu pre zvieratá a ľudské zdravie na celom svete. Keď divoký vodný vták vysiela AIV na celom svete, skúmanie prevalencie AIV v divokých populáciách je rozhodujúce pre pochopenie prenosu patogénov a predpovedanie ohniskov chorôb u domácich zvierat a ľudí. V tejto štúdii bol podtyp H4N6 AIV prvýkrát izolovaný z fekálnych vzoriek divokých zelených kačíc (ANAS Platyrhynchos) v Izraeli. Fylogenetické výsledky génov HA a NA naznačujú, že tento kmeň úzko súvisí s európskymi a ázijskými izolátmi. Keď sa Izrael nachádza pozdĺž strednej arkticko-africkej trasy, predpokladá sa, že kmeň pravdepodobne zaviedol sťahovavé vtáky. Fylogenetická analýza vnútorných génov izolátu (PB1, PB2, PA, NP, M a NS) odhalila vysoký stupeň fylogenetickej príbuznosti s inými subtypmi AIV, čo naznačuje, že v tomto izoláte došlo k predchádzajúcej rekombinácii. Tento podtyp AIV H4N6 má vysokú mieru rekombinácie, môže infikovať zdravé ošípané a viazať ľudské receptory a v budúcnosti môže spôsobiť zoonotické ochorenie.

Novinky 02

Prehľad vtáčej chrípky v EÚ, marec-jún 2022

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín ， Európske centrum prevencie a kontroly chorôb ， Referenčné laboratórium Európskej únie pre vtáčú chrípku

PMID ： 35949938 ； PMCID ： PMC9356771 ； doi ： 10.2903/j.efsa.2022.7415

V rokoch 2021-2022 bola vysoko patogénna vtáčie chrípka (HPAI) najzávažnejšou epidémiou v Európe, s 2 398 ohniskami vtákov v 36 európskych krajinách, čo viedlo k utknutiu 46 miliónov vtákov. V období od 16. marca do 10. júna 2022 sa z hydiny (750 prípadov), divočiny (410 prípadov) a zajatých vtákov (22 prípadov) bolo izolovaných celkom 28 krajín EÚ/EEA a 1 182 kmeňov vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky (HPAIV). Počas sledovaného obdobia bolo 86% prepuknutí hydiny spôsobených prenosom HPAIV, pričom Francúzsko predstavovalo 68% celkových ohnísk hydiny, Maďarsko pre 24% a ostatné postihnuté krajiny za menej ako 2%. Nemecko malo najvyšší počet ohnísk v divokých vtákoch (158 prípadov), nasledovalo Holandsko (98 prípadov) a Spojené kráľovstvo (48 prípadov).

Výsledky genetických analýz naznačujú, že HPAIV v súčasnosti endemický v Európe patrí hlavne do spektra 2.3.4 b. Od poslednej správy boli v Číne hlásené štyri H5N6, dve H9N2 a dve ľudské infekcie H3N8 a v USA bola hlásená jedna ľudská infekcia H5N1. Riziko infekcie sa hodnotilo ako nízke pre bežnú populáciu a nízke až stredne ťažké populácie v EÚ/EEA.

 Novinky 03

Mutácie na zvyškoch 127, 183 a 212 na ha géne

Antigenicita, replikácia a patogenita vírusu vtáčej chrípky H9N2

Fanúšik，Bing Liang，Yongzhen Zhao，Žink，Qingzheng Liu，Miao tian，Yiqing zheng，Huizhi xia，Yasuo Suzuki，Hualan Chen，Džihui ping

PMID ： 34724348 ； doi ： 10.1111/tbed.14363

Podtyp vírusu vtáčej chrípky H9N2 (AIV) je jedným z hlavných podtypov ovplyvňujúcich zdravie hydinového priemyslu. V tejto štúdii boli dva kmene podtypu H9N2 AIV s podobným genetickým pozadím, ale odlišné antigenicity s názvom A/Chicken/Jiangsu/75/2018 (JS/75) a A/Chicken/Jiangsu/76/2018 (JS/76), izolované z poľnohospodárskej farmy. Sekvenčná analýza ukázala, že JS/75 a JS/76 sa líšili v troch aminokyselinových zvyškoch (127, 183 a 212) hemaglutinínu (HA). Na skúmanie rozdielov v biologických vlastnostiach medzi JS/75 a JS/76 sa vytvorilo šesť rekombinantných vírusov pomocou reverzného genetického prístupu s A/Portoriko/8/1934 (PR8) ako hlavný reťazec. Údaje z testov útoku na kuracie útoky a HI Testy ukázali, že R-76/PR8 vykazoval najvýraznejší antigénny únik v dôsledku aminokyselinových mutácií v pozíciách 127 a 183 v géne HA. Ďalšie štúdie potvrdili, že glykozylácia v mieste 127N sa vyskytla v JS/76 a jeho mutantoch. Testy väzby na receptory ukázali, že všetky rekombinantné vírusy, s výnimkou 127N glykozylácie s nedostatkom mutantu, ľahko viazané na humanoidné receptory. Testy rastu a testy myši ukázali, že vírus 127N-glykozylovaného sa replikoval menej v bunkách A549 a bol menej patogénny u myší v porovnaní s vírusom divého typu. Glykozylácia a aminokyselinové mutácie v géne HA sú teda zodpovedné za rozdiely v antigenicite a patogenite kmeňov 2 H9N2.

Zdroj: Centrum zdravia zvierat a epidemiológie zvierat Čína