Veterinárne správy: Pokroky vo výskume vtáčej chrípky

Novinky 01

Prvá detekcia podtypu H4N6 vírusu vtáčej chrípky u kačíc divých (Anas platyrhynchos) v Izraeli

Avishai Lublin, Nikki Thie, Irina Shkoda, Luba Simanov, Gila Kahila Bar-Gal, Yigal Farnoushi, Roni King, Wayne M Getz, Pauline L Kamath, Rauri CK Bowie, Ran

PMID：35687561；DOI：10.1111/tbed.14610

Vírus vtáčej chrípky (AIV) predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie zvierat a ľudí na celom svete. Keďže voľne žijúce vodné vtáctvo prenáša AIV po celom svete, skúmanie prevalencie AIV vo voľne žijúcich populáciách je rozhodujúce pre pochopenie prenosu patogénov a predpovedanie prepuknutia choroby u domácich zvierat a ľudí. V tejto štúdii bol H4N6 podtyp AIV po prvýkrát izolovaný zo vzoriek výkalov divokých zelených kačíc (Anas platyrhynchos) v Izraeli. fylogenetické výsledky génov HA a NA naznačujú, že tento kmeň je úzko príbuzný s európskymi a ázijskými izolátmi. Keďže Izrael sa nachádza pozdĺž stredoarktícko-africkej migračnej trasy, predpokladá sa, že kmeň bol pravdepodobne zavlečený sťahovavými vtákmi. Fylogenetická analýza vnútorných génov izolátu (PB1, PB2, PA, NP, M a NS) odhalila vysoký stupeň fylogenetickej príbuznosti s inými subtypmi AIV, čo naznačuje, že v tomto izoláte došlo k predchádzajúcej rekombinácii. Tento podtyp H4N6 AIV má vysokú mieru rekombinácie, môže infikovať zdravé ošípané a viazať ľudské receptory a môže v budúcnosti spôsobiť zoonotické ochorenie.

Novinky 02

Prehľad vtáčej chrípky v EÚ, marec – jún 2022

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Referenčné laboratórium Európskej únie pre vtáčiu chrípku

PMID：35949938；PMCID：PMC9356771；DOI：10.2903/j.efsa.2022.7415

V rokoch 2021 – 2022 bola najvážnejšou epidémiou v Európe vysoko patogénna vtáčia chrípka (HPAI) s 2 398 ohniskami vtáčej chrípky v 36 európskych krajinách, čo viedlo k zabitiu 46 miliónov vtákov. medzi 16. marcom a 10. júnom 2022 bolo celkovo z 28 krajín EÚ/EHP a Spojeného kráľovstva izolovaných 1 182 kmeňov vysokopatogénneho vírusu vtáčej chrípky (HPAIV) z hydiny (750 prípadov), voľne žijúcich živočíchov (410 prípadov) a vtákov chovaných v zajatí (22 prípady). Počas sledovaného obdobia bolo 86 % ohnísk hydiny spôsobených prenosom HPAIV, pričom Francúzsko predstavovalo 68 % celkových ohnísk hydiny, Maďarsko 24 % a ostatné postihnuté krajiny menej ako 2 %. Nemecko malo najvyšší počet ohnísk u voľne žijúcich vtákov (158 prípadov), po ňom nasledovalo Holandsko (98 prípadov) a Spojené kráľovstvo (48 prípadov).

Výsledky genetických analýz naznačujú, že HPAIV v súčasnosti endemický v Európe patrí najmä do spektra 2.3.4 b. Od poslednej správy boli v Číne hlásené štyri ľudské infekcie H5N6, dve H9N2 a dve H3N8 a jedna infekcia H5N1 bola hlásená v USA. Riziko infekcie bolo hodnotené ako nízke pre všeobecnú populáciu a nízke až stredné pre profesionálne exponované populácie v EÚ/EHP.

 Novinky 03

Mutácie na zvyškoch 127, 183 a 212 na géne HA ovplyvňujú

Antigenicita, replikácia a patogenita vírusu vtáčej chrípky H9N2

Menglu Fan,Bing Liang,Yongzhen Zhao,Yaping Zhang,Qingzheng Liu,Miao Ťien,Yiqing Zheng,Huizhi Xia,Jasuo Suzuki,Hualan Chen,Jihui Ping

PMID：34724348；DOI：10.1111/tbed.14363

Podtyp H9N2 vírusu vtáčej chrípky (AIV) je jedným z hlavných podtypov ovplyvňujúcich zdravie hydinárskeho priemyslu. V tejto štúdii boli dva kmene H9N2 subtypu AIV s podobným genetickým pozadím, ale odlišnou antigenicitou, pomenované A/chicken/Jiangsu/75/2018 (JS/75) a A/chicken/Jiangsu/76/2018 (JS/76). izolované z hydinovej farmy. Sekvenčná analýza ukázala, že JS/75 a JS/76 sa líšia v troch aminokyselinových zvyškoch (127, 183 a 212) hemaglutinínu (HA). Na preskúmanie rozdielov v biologických vlastnostiach medzi JS/75 a JS/76 sa vytvorilo šesť rekombinantných vírusov s použitím reverzného genetického prístupu s A/Portoriko/8/1934 (PR8) ako hlavným reťazcom. Údaje z testov napadnutia kurčiat a HI testov ukázali, že r-76/PR8 vykazoval najvýraznejší antigénny únik v dôsledku mutácií aminokyselín na pozíciách 127 a 183 v géne HA. Ďalšie štúdie potvrdili, že glykozylácia na mieste 127N sa vyskytla v JS/76 a jej mutantoch. Testy väzby receptora ukázali, že všetky rekombinantné vírusy, okrem mutanta s deficitom 127N glykozylácie, sa ľahko viažu na humanoidné receptory. Rastová kinetika a testy ataku myší ukázali, že 127N-glykozylovaný vírus sa menej replikoval v bunkách A549 a bol menej patogénny u myší v porovnaní s vírusom divokého typu. Glykozylácia a mutácie aminokyselín v géne HA sú teda zodpovedné za rozdiely v antigenicite a patogenite 2 kmeňov H9N2.

Zdroj: China Animal Health and Epidemiology Center