Veterinárne správy: Pokroky vo výskume vtáčej chrípky

Správy 01

Prvý výskyt vírusu vtáčej chrípky podtypu H4N6 u kačíc divých (Anas platyrhynchos) v Izraeli

Avishai Lublin, Nikki Thie, Irina Shkoda, Luba Simanov, Gila Kahila Bar-Gal, Yigal Farnoushi, Roni King, Wayne M Getz, Pauline L Kamath, Rauri CK Bowie, Ran

PMID：35687561；DOI：10.1111/tbed.14610

Vírus vtáčej chrípky (AIV) predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie zvierat a ľudí na celom svete. Keďže voľne žijúce vodné vtáctvo prenáša AIV po celom svete, skúmanie prevalencie AIV vo voľne žijúcich populáciách je kľúčové pre pochopenie prenosu patogénov a predpovedanie prepuknutia chorôb u domácich zvierat a ľudí. V tejto štúdii bol podtyp H4N6 AIV po prvýkrát izolovaný zo vzoriek trusu divých zelených kačíc (Anas platyrhynchos) v Izraeli. Fylogenetické výsledky génov HA a NA naznačujú, že tento kmeň je úzko príbuzný s európskymi a ázijskými izolátmi. Keďže Izrael sa nachádza pozdĺž migračnej trasy strednej Arktídy a Afriky, predpokladá sa, že kmeň bol pravdepodobne zavlečený sťahovavými vtákmi. Fylogenetická analýza vnútorných génov izolátu (PB1, PB2, PA, NP, M a NS) odhalila vysoký stupeň fylogenetickej príbuznosti s inými podtypmi AIV, čo naznačuje, že v tomto izoláte došlo k predchádzajúcej rekombinačnej udalosti. Tento podtyp H4N6 vírusu AIV má vysokú mieru rekombinácie, môže infikovať zdravé ošípané a viazať sa na ľudské receptory a v budúcnosti môže spôsobiť zoonotické ochorenie.

Správy 02

Prehľad vtáčej chrípky v EÚ, marec – jún 2022

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, Referenčné laboratórium Európskej únie pre vtáčiu chrípku

PMID：35949938；PMCID：PMC9356771；DOI：10.2903/j.efsa.2022.7415

V rokoch 2021 – 2022 bola vysoko patogénna vtáčia chrípka (HPAI) najzávažnejšou epidémiou v Európe, pričom v 36 európskych krajinách došlo k 2 398 prepuknutiam nákazy u hydiny, čo viedlo k utrateniu 46 miliónov vtákov. Medzi 16. marcom a 10. júnom 2022 bolo v 28 krajinách EÚ/EHP a Spojenom kráľovstve izolovaných celkovo 1 182 kmeňov vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky (HPAIV) z hydiny (750 prípadov), voľne žijúcich živočíchov (410 prípadov) a vtákov chovaných v zajatí (22 prípadov). Počas sledovaného obdobia bolo 86 % prepuknutí nákazy u hydiny spôsobených prenosom HPAIV, pričom Francúzsko predstavovalo 68 % z celkových prepuknutí nákazy u hydiny, Maďarsko 24 % a ostatné postihnuté krajiny menej ako 2 %. Nemecko malo najvyšší počet prepuknutí u voľne žijúcich vtákov (158 prípadov), nasledované Holandskom (98 prípadov) a Spojeným kráľovstvom (48 prípadov).

Výsledky genetických analýz naznačujú, že HPAIV, ktoré sú v súčasnosti endemické v Európe, patria prevažne do spektra 2.3.4 b. Od poslednej správy boli v Číne hlásené štyri infekcie ľudí vírusom H5N6, dve infekcie vírusom H9N2 a dve infekcie vírusom H3N8 a v USA jedna infekcia vírusom H5N1. Riziko infekcie bolo hodnotené ako nízke pre bežnú populáciu a nízke až stredné pre populácie exponované v práci v EÚ/EHP.

 Správy 03

Mutácie na pozíciách 127, 183 a 212 v géne HA ovplyvňujú

Antigenicita, replikácia a patogenita vírusu vtáčej chrípky H9N2

Menglu Fan，Bing Liang，Yongzhen Zhao，Yaping Zhang，Qingzheng Liu，Miao Ťien，Yiqing Zheng，Huizhi Xia，Jasuo Suzuki，Hualan Chen，Jihui Ping

PMID：34724348；DOI：10.1111/tbed.14363

Podtyp H9N2 vírusu vtáčej chrípky (AIV) je jedným z hlavných podtypov ovplyvňujúcich zdravie hydinárskeho priemyslu. V tejto štúdii boli z hydinovej farmy izolované dva kmene H9N2 podtypu AIV s podobným genetickým pozadím, ale odlišnou antigenicitou, pomenované A/chicken/Jiangsu/75/2018 (JS/75) a A/chicken/Jiangsu/76/2018 (JS/76). Sekvenčná analýza ukázala, že JS/75 a JS/76 sa líšili v troch aminokyselinových zvyškoch (127, 183 a 212) hemaglutinínu (HA). Na preskúmanie rozdielov v biologických vlastnostiach medzi JS/75 a JS/76 bolo vytvorených šesť rekombinantných vírusov pomocou reverzného genetického prístupu s A/Puerto Rico/8/1934 (PR8) ako hlavným reťazcom. Údaje z testov útoku kurčiat a HI testov ukázali, že r-76/PR8 vykazoval najvýraznejší antigénny únik v dôsledku mutácií aminokyselín v pozíciách 127 a 183 v géne HA. Ďalšie štúdie potvrdili, že glykozylácia v mieste 127N sa vyskytla u JS/76 a jeho mutantov. Testy väzby na receptory ukázali, že všetky rekombinantné vírusy, okrem mutanta s deficitom glykozylácie 127N, sa ľahko viažu na humanoidné receptory. Kinetika rastu a testy útoku na myšiach ukázali, že vírus s deficitom glykozylácie 127N sa menej replikoval v bunkách A549 a bol menej patogénny u myší v porovnaní s vírusom divokého typu. Glykozylácia a mutácie aminokyselín v géne HA sú teda zodpovedné za rozdiely v antigenicite a patogenite 2 kmeňov H9N2.

Zdroj: Čínske centrum pre zdravie zvierat a epidemiológiu